Textová rpg hra v alternativním světě Vampire the Masquerade

Korene jej pomyselnej línie siahajú až do ďalekej východocentálnej Európy. Dnes si už iba matne spomína na momenty, kedy jej adoptívny otec vštepoval do mysle hrdosť na jej pôvod. Občas jej to prišlo až komické. To, ako sa ňou pýšil všade kam ju priviedol. Naslednijca - tak ju prezýval. Nemala nič z jeho pôvodu. On sa pridal k neživým už stáročia nazad a potom už iba budoval svoje impérium. Nemal rodinu a ani dedičov. Nikoho okrem Annabelly a aj k tej prišiel až po stáročiach, kedy takmer porušil jedno zo základných pravidiel Maškarády, čo by ho mohlo stáť aj jeho druhý život. S týmto novoobjaveným strachom o svoju večnosť sa pustil do snovania plánov. Obchádzal všetky domovy preplnené deťmi ktoré nikto nechcel. Hľadal také, čo by vyzeralo dostatočne obstojne. Hľadal v ňom životnú silu, ktorá by bola závidenia hodná. Tam ju objavil. Popelavé vlasy spletené do úbohého pokusu o zapletaný vrkoč. Oči tak prenikavo hnedé, že ho takmer prinútili zastaviť krok. A tá tenká rúčka, čo sa za ním naťahovala s tichým prosím, len aby upútala jeho pozornosť. To, že druhou mu zatiaľ uchmatla jeho obľúbenú brošňu si všimol až doma. Na druhý deň sa vrátil. Po výchovnom preprasku ju menoval za svoju dcéru. Vychovával ju ako aristokratku, no s tvrdosťou vlastnou jeho klanu. 

Na Vianoce v roku 1830 prijala Objatie a vstúpila do noci. Stala sa najbližšou spojenkyňou svojho Sire a jeho pevným štítom. Možnosť stať sa jedným z nich prijala ako svoj vianočný dar nielen ona, ale aj najbližší radcovia a spojenci Leopolda, ktorí ju prehlásili za akéhosi druhého mesiáša. Prvé dni po premene boli náročné, naučila sa však nefňukať a zatínať zuby. Viac preležala vo vlastných zvratkoch ako sa snažila piť niečiu krv, ale aj z toho sa eventuálne dostala. Od tej noci sa už iba zdokonaľovala vo svojom novom remesle. 

Po finálnej smrti svojho Sire v roku 1904 podľahla Annabella skutočnosti, že ostala sama. Namiesto smútku prebrala jeho majetky, obchodné kontakty a sieť sluhov naprieč východnou Európou. Smrť ,,otca" ju zasiahla na viacerých úrovniach. Prevzatie tieňového impéria v Rusku bez započatia vnútroklanovej vzbury je náročné. Snaží sa pochopiť, ako tento veľký svet funguje a ako dokáže ona z neho vyťažiť maximum. 

Keď klan Lasombra začal okolo roku 2019 vyjednávať prechod ku Camarille, Annabella nezaváhala. Využila svoje znalosti východoeurópskeho Sabbatu a predala Camarille kľúčové informácie o ich úkrytoch a štruktúrach. Tým si zabezpečila plné občianstvo v Camarille a povesť chladnej, no nesmierne užitočnej taktičky, ktorá sa nebojí opustiť potápajúcu sa loď. Mnohí upíri ju však označili za zradkyňu klanu a tak stratila mnohých sebe najbližších spojencov,

Po skončení ukrajinsko-ruského vojenského konfliktu začiatkom roku 2030 bola východná Európa politicky aj upírsky považovaná za zhorenisko. Annabella zlikvidovala svoje európske zázemie, previedla kapitál do medzinárodných fondov a odišla do Severnej Ameriky. Za svoje nové zázemie si vybrala práve Seattle – rýchlo rastúce metropolitné centrum, kde stará garancia moci neomylných Ventrue začína zlyhávať. 

V Seattli postupne zakladá sieť krycích vizážistických značiek, investuje do nehnuteľností a predovšetkým hrá svoju obľúbenú hru na „bezmocnú a neškodnú novodoputovanú Lasombru“. Ostatné klanové autority ju podceňujú. Medzitým si cez vydieranie, finančné slučky a prácu s tieňmi podmaňuje kľúčových smrteľných hráčov v meste. Za sedemdesiat rokov sa jej podarí vybudovať si meno, ktoré sa neoplatí len tak hádzať do vetra.

Pôvodný Primogen klanu Lasombra v Seattli zlyhal pri ochrane Maškarády pred modernými sledovacími technológiami. Rok 2120 bol pre neho osudný. On bol ten, čo nevedomky dotiahol na jedno z najdôležitejších stretnutí v roku sledovacie zariadenia. Akýsi fanatik sa dokázal infiltrovať cez jeho sieť ghulov a chcel si nahrať ich stretnutia pre dokumentárne účely. Annabella, ktorá si desaťročia budovala pozíciu majsterky v maskovaní a skrytých operáciách, elegantne vyprovokovala jeho pád. Namiesto otvoreného boja ho predhodila Princovi na striebornom podnose. Princovi tak nezostalo nič iné, než kreslo Primogenky ponúknuť jedinému upírovi, ktorý mal klan Lasombra zdanlivo pod kontrolou. Dnes sedí v rade Primogenov. Každý, aj ten najmladší spomedzi nich tuší, že nehrá fér, dôkazy proti nej však neexistujú. Pre Kassandru v pozícii Princa zapĺňa pozíciu taktičky, ktorú sa nedá len tak ľahko zastúpiť. Pre svojich nepriateľov a ostatných Primogenov predstavuje elegantnú nočnú moru s nevinným úsmevom a závojom blond vlasov.