Textová rpg hra v alternativním světě Vampire the Masquerade

Minulosť: Marcelline sa narodila milujúcej bohatej rodiny priamo uprostred éry Y2K a nástupu digitálnych technológií. Knihy boli nahradzované tlačítkovými telefónmi s hadíkom, do módy pomaly ale isto prichádzali walkmany a mp3. Avšak ešte predtým, ako naozaj začala spoznávať celý svet ju sklamalo jej vlastné zdravie – keď bola ešte iba maličké dievčatko, musela bojovať s leukémiou z ktorej sa však na najväčšie šťastie svojich rodičov dostala. Ani to ju však nezachránilo pred ustavičnými návštevami lekárov, bielymi miestnosťami a zápachom dezinfekcie. Je vlastné telo si vždy našlo spôsob, ako jej podkopnúť nohy. Veľmi často trpela rôznymi infekciami, zápalmi, chronickými ochoreniami, kvôli ktorým väčšinu svojho detstva prežila na nemocničnej posteli spoločne s ostatnými chorými deťmi. Pri následnom relapse leukémie, keď mala iba 9 rokov si v nemocnici našla svoju najlepšiu kamarátku, ktorá trpela tým istým ochorením. Jej najlepšia kamarátka však chorobu neprežila a vtedy sa Marcy rozhodla, že z nej raz bude doktorka. Chvalabohu, aj druhý relaps leukémie prežila aj keď jej to dosť pomrvilo zdravie. Jej dráha chodenia po rozličných špecialistoch sa takmer nikdy nekončila. S jej rodičmi chodili takmer na druhý koniec sveta, len aby sa dostala ku najlepším doktorom. Za celé tie roky mala takmer minimálny vzťah s inými ľuďmi svojho veku. S postupujúcim vekom jej zdravie pomerne rapídne zlyhávalo, odchádzala jej motorika, sila a jej kosti a kĺby trpeli artrózou. Mala 19 rokov a ešte celý život pred sebou, ktorým sa tvrdohlavo snažila dostať aj napriek svojmu zdraviu. Poslala si prihlášky na medicínu, odhodlaná prežiť aj keď jej doktori nedávali veľmi dlho. Možno by sa jej podarilo vychodiť medicínu. Ale asi by už ani nevládala robiť svoje remeslo. Práve v tom období stretli doktora Stetsky, ktorý do rúk zobral práve Marcy a jej zdravie. Bol najlepší vo svojom odbore a jej rodičia mu verili. Nikto však netušil, že práve doktor Stetsky je upír, Tzimisce, ktorého absolútnou obsesiou bolo ľudské telo. Miloval ho vo svojej práci tvarovať, presúvať, napravovať kosti, mnohí to považovali za zázrak. Marcy vedome či nevedome pod jeho rukami prešla mnohými modifikáciami, či to už bolo pre liečebné účely alebo pre jeho vlastné potešenie, to nikto nevedel. Tvrdil, že všetky jazvy, ktoré sa objavili na jej tele boli za účelom niečoho lepšieho, nejakej novej metódy. Doktorovi však po rokoch strávených na jej tele bolo jasné, že Marcy trpí nevyliečiteľnou chorobou a pravdepodobne dlho žiť nebude. Jej rodičia mu však pod nos narvali peniaze – veľmi veľa peňazí, ktoré on chamtivo nedokázal odmietnuť. Tak po dlhých mesiacoch pretvarovania sa ju premenil, dňa 15.1. 2026. Alebo teda „vyliečil“. Mal síce peniaze ale asi nepočítal s tým, že mu istým spôsobom „prischla“. Marcy bola v tom období takmer neustále pripútaná k posteli, kde nevedela spraviť ani zopár krokov na toaletu. To, že ju doktor Stetsky premenil vnímala naozaj iba mlžne, väčšinu času v bezvedomí. Keď sa však po rokoch konečne postavila na nohy bez bolestí, šťastím sa rozplakala a nemohla prestať doktorovi ďakovať. Spokojne si odišla s rodičmi domov, aj keď mala pocit, niekde hlboko v žalúdku, že niečo nie je úplne v poriadku. Pripisovala to však liečbe a dlhej chorobe. Celý čas ju však gniavila Beštia. Začalo jej byť čím ďalej tým horšie, napadali ju divné chúťky... a ona utiekla z domu s tým, že sa musí vrátiť ku doktorovi Stetskymu na rutinné vyšetrenie. Nechápala čo sa deje. Ale Stetsky ju už čakal. Všetko jej vysvetlil. Jej obyčajný život bol absolútne v troskách. Museli vymyslieť lož pre jej rodičov. Stetsky jej pomohol zariadiť internátnu medicínu, kvôli ktorej sa musela odsťahovať zo svojho rodného mesta do New Yorku. Najskôr k nej bol jej Sire milý, ohľaduplný a súcitný. Venoval sa jej, učil ju upíriemu životu, vyštudovala medicínu a začala veľmi pomaly praktikovať. Vždy sa obávala, že pri pohľade na krv stratí kontrolu. Pre Stetskyho bola jeho vlastným výrobkom, vylešteným diamantom, s ktorým sa všade chválil. A ona na ňom ľpela, pretože nikoho iného už nemala a priateľov si nedokázala nájsť. Došlo do až do bodu, kedy si Stetsky celkom privlastnil jej telo – nie žiadnym sexuálnym spôsobom, skôr tým, ako rád na nej trénoval svoje schopnosti. A ona vždy držala jazyk za zubami, pretože ju prakticky vyliečil, nie? Bola to jej istá forma vďaky. Zatínať zuby, keď ju skrúcalo od bolesti. Keď si doktor z jej vlastného tela spravil obyčajnú modelínu. Ten pocit, že je chcená trval tak 20 rokov, čo boli spolu. Aj keď si našla nejakých priateľov, vždy sa vracala k nemu, ako psík. Po čase však jeho záujem opadol. Už nechcel byť v prítomnosti svojho Childe. Začal sa obkolesovať ghoulmi, inými ženami, pozornosťou od kohokoľvek iného ako od Marcy. Veď predsa po 20 až 30 rokoch to niekoho omrzí, no nie? Bola absolútne nepovšimnutá. Iba ju využíval na svoje pokusy a potom ju odkopol. Keď sa blížilo už takmer 40 rokov, čo spolu boli, podaroval jej psíka. Bol to írsky vlkodav, ktorého pomenovala Regulus. Neskutočne sa na neho naviazala, bol to jej jediný spoločník. Okrem toho, že mu bola prakticky len obyčajnou hračkou, bola mu prakticky aj slúžkou. V tom bode sa však Marcy konečne rozhodla, že od neho odíde. Už nevládala neustále zatínať zuby, keď sa jej snažil zväčšiť nohy, urobiť jej z ruky chápadlá, modifikovať jej telo takým spôsobom, že sa nespoznala v zrkadle a potom sa musela naprávať sama. A tak strašne to bolelo. Niektoré časti tela jej prakticky držali iba na švoch. Zobrala si teda svoje saky-paky, Regula a bez slova odišla z New Yorku, priamo na druhý koniec USA – do Seattlu. Dlhé roky žila veľmi skromne, najprv pracovala ako doktor ale už sa nedokázala venovať povolaniu, ktorému sa venoval aj Stetsky. K tomu, Regulus bol starší a starší a Marcy sa ho nedokázala vzdať. Preto so svojimi schopnosťami robila všetko čo sa len dalo, aby ho udržala nažive. Regulus, obrovský pes siahajúci až po jej pás, už takmer nevypadal ako pes. Bol... škaredý, zjazvený a mierne schlpený ale bol to Regulus a stále kopal nohami. Koľko už mohol mať? 50 rokov? Vyzeral ako beštia, ktorá sa vyštverala priamo z najhorúcejších častí pekla. Vždy, keď ho venčila po Seattli, psy na neho brechali, mačky na neho syčali a ešte aj ľudia sa rozbehli na druhú stranu ulice a kričali jej, aby toho chudáka psa dala konečne utratiť. Ale ona sa s ním nemohla rozlúčiť. Preto začala Regula venčiť hlavne uprostred noci a tam, kde ľudia veľmi nechodili. Zatiaľ čo si v Seattli živorila, stala sa Keeperom Elysia. Popritom si privyrábala ako baristka a začala odznova študovať, tentoraz však veterinu. Inak žije pomerne kľudný život, bez zbytočných dramat.